Ako sa tvoria nové letecké linky

Ako tvoria aerolinky nové letecké linky? Pri rozhodovaní o tom či vznikne nová linka, alebo nie, posudzujú aerolinky spravidla 4 hlavné faktory.

  1. Koľko ľudí kam chce letieť. Na analýzu potrieb trhu sa používajú rôzne nástroje. Dnes uľahčujú prácu vyhľadávače ako google či špecializovaný skyscanner.com, ktorý zbiera každé vyhľadávanie a poskytuje potrebné dáta pre štart liniek. Napríklad poskytne údaj, že za rok vyhľadalo linku Cork – Brusel cca 20 000 osôb. Samozrejme to neznamená, že na linke sa ročne preletí 20 000 pasažierov, ale dané dáta je možné porovnávať s inými linkami, s ich “obľúbenosťou”. V prípade, ak sú letiská dostatočné zabehnuté a letecká spoločnosť na ich trhu už pôsobí, vie koľko ľudí letí do mesta C z mesta A cez tzv. hub (základňu) mesta B. Napríklad ak by z Košíc cez Viedeň lietalo veľa ľudí do Zurichu, možno by sa aerolinka odvážila na priame lety. Priame lety šetria náklady dopravcovi a ľudia sú za ne ochotný platiť o niečo viac. Ďalšie údaje o letoch (kam pasažieri ďalej letia) vie poskytnúť dopravcom letisko, žiaľ u nás dostatočne údaje má k dispozícií možno len letisko Košice. Letisko Bratislava a Poprad má značne obmedzenie v získavaní týchto údajov, lebo nemá sieťových dopravcov a nevie koľko ľudí potrebuje letieť napr. do Kapského mesta. Aj keď v nasledujúcom článku si budem protirečiť, lebo možnosti sú, ale stále platí, že slováci ich nevyužívajú dostatočne. Teda lepšie povedané, letisko nevyužívajú dostatočné masy ľudí, aby sa s dátami dalo presnejšie pracovať. Na Slovensku by letisku pomohlo využitie dát od veľkého slovenského predajcu leteniek napríklad Pelikánu. Chcete pomôcť? Hľadajte cez skyscanner linku, ktorú chcete/potrebujete aby vznikla (Napr. Košice – DublinBratislava – BruselBratislava – Amsterdam). Možno aj vaše vyhľadávanie dopravcu presvedčí, že záujem trhu o linku je.
  2. Koľko sú ochotný za letenku ľudia zaplatiť. Náš trh je stále citlivý na cenu. Ruku na srdce koľko z nás dalo za spiatočnú letenku do 2 hodín nad 100 či 150 eur? Síce slováci už lietajú pomerne dosť, ale stále za nízke ceny. Biznis klienti, pri ktorých tvoria aerolinky najvyšší zisk lietajú stále z Viedne. Aj úradníci lietajú výhradne z Viedne, dokonca aj do Londýna či Dublinu, pričom do Dublinu lieta z Viedne obdobná aerolinka ako z Bratislavy. Žiaľ tu je ten bod kedy si musíme povedať, že si za našu mizériu v letectve môžeme sami. Aerolinky stále linky sledujú a prepočítavajú, ak linka nezarába ruší sa. Dokonca aj keď zarába, ale na trhu existuje lepšia príležitosť, lietadlo sa presúva tam, kde zarobí viac. Pre Bratislavu by mohlo byť reálne vylobovať linku do Bruselu, ak by ju štát výsostne využíval. Štát platí ze jednu spiatočnú letenku do Bruselu cca 600 eur. Existuje aj silný dopyt po linke do Zurichu a zopár ďalších, ale tento článok nemá suplovať prácu iných.
  3. Konkurencia. Stále je potrebné brať do úvahy konkurenciu a správanie sa zákaznikov. Ak chcete lietať na linke medzi Európou a Čínou a mierite na čínsky trh, mali by ste zvýšiť pozornosť najmä vtedy, ak na linke už lieta čínsky dopravca. Čínania uprednostia svojho dopravcu (reč na palube, jedlo, nacionalizmus). Niekedy sa dopravcovia bijú o trh a to aj hlúpo. Ich výsledky to potvrdzujú. Napríklad Level vstúpil do Viedne a otvoril mnoho liniek, ktoré vo Viedni už boli. Výsledok? Strata 150 mil. eur a uzatvorenie niektorých liniek. Tak isto to skúša vo Viedni aj Wizz Air. Otvorí tam 20 liniek, potom 5 zavrie a skúsi nové. Ak na jednej linke pôsobí veľa dopravcov, tlačí to ceny dole. Super pre zákazníka, ale niekedy je menej viac. Lepšie je mať jedného fungujúceho dopravcu ako nakoniec žiadneho. Možno by to mal Level, alebo Wizz Air v Bratislave jednoduchšie.
  4. Typ lietadla. Posledným z hlavných faktorov pre vznik novej linky je to, aké voľné lietadla má dopravca k dispozícií. Niekde potrebujú malé, niekde naopak je potrebné veľké. Linka je veľa krát rentabilná, ale prerába len z dôvodu nesprávneho typu lietadla.

Okrem klasických pravidiel sú aj také, ktoré trh ovplyvňujú: národné záujmy, dotácie, lobing.

  1. Národné záujmy. Ak má krajina vlastné aerolínie, tie v prvom rade slúžia na rozvoj danej krajiny. Pretože aj keď si to na Slovensku politici roky neuvedomujú, aerolínie prinášajú do krajiny rozvoj.
  2. Dotácie. Vlády, či samosprávy vo svete ponúkajú dotácie na rozbeh nových liniek. U nás sa to deje v maličkej miere tiež. Napríklad dotácie pomohli rozbehu linky Poprad – Riga, zopár úspechov sa podarilo aj v Košiciach. V Bratislave záujem nie je. Aspoň to tak vyzerá. Veľký rozvoj leteckej dopravy vďaka dotáciám nastal napríklad v Severnom Macedónsku. Dotácie poskytujú aj v Innsbrucku, Bulharsku, na Kanárskych ostrovoch, … . Ak by sa zadotoval štart liniek na Slovensku, mohlo by to priniesť viac muziky (napríklad veľa míňajúci Nóri, Švajčiari, …) za menej peňazí v porovnaní s rekreačnými poukazmi.
  3. Lobing. Česká politická elita chodí lobovať za letecké linky do Číny. Čínania neotvoria linku bez takýchto intervencií, do malej krajiny s podvýživeným stavom existujúcich liniek ako je Slovensko už vôbec nie. Každá susedná krajina, všade to chápu a ukazuje sa to silným rastom letísk a súviasiacim rozvojom turistického ruchu. U nás takýto lobing neexistuje a počet hostí zo zahraničia rastie oproti susedom pomaly.

Foto: anna.aero