Čo s leteckou dopravou na Slovensku – predvolebný prieskum strán

Vážení čitatelia, keďže náš web sa snaží okrem výhodných cien leteniek prinášať pre svojich čitateľov aj niečo naviac, oslovili sme pre vás 12 politických strán. Opýtali sme sa na ich plány s leteckou dopravou na Slovensku.

Strany boli oslovené na základe aktuálnych preferencií v decembri 2019 v tomto poradí: Smer-SD, ĽSNS, PS/Spolu, Za ľudí, OĽaNO, Sme rodina, KDH, SaS, SNS, Most-Híd, SMK. Dodatočne pre stúpajúce preferencie bola oslovená aj strana Dobrá voľba.

Odpovede uvádzame v poradí v akom sme ich obdržali. Uzávierku na odpovede sme dali do konca januára 2020. K dnešnému dňu nám prišli odpovede od piatich politických strán a ich odpovede Vám ponúkame. Ďalšie odpovede zverejníme po 31.1.2019 pokiaľ ich od jednotlivých politických strán obdržíme.

1. Ministerstvo dopravy a výstavby SR sľúbilo do konca roka 2019 pripraviť podklady ku koncesii na prenájom bratislavského letiska. Plánuje vaša strana v prípade, že bude vo vláde podporiť prenájom letiska Bratislava?

SAS: Prenájom letiska nie je problém. Problémom je definovanie podmienok prenájmu. V posledných rokoch vidieť všeobecne pri prenájmoch v prvom rade korupciu, utajené, ekonomicky nevýhodné a nevypovedateľné zmluvy. Preto pri prípadnom prenájme, ale aj inom projekt bude v prvom rade posudzované ekonomické pozadie z krátkodobého a dlhodobého hľadiska.

OĽaNO: Budúcnosť bratislavského letiska závisí od dôkladnej analýzy súčasného stavu. Na základe tejto analýzy je možné určiť východzí bod, ktorému bude zodpovedať príslušný scenár rozvoja. V súčasnosti nevieme, na základe čoho sa ministerstvo rozhodlo letisko prenajať. Sme presvedčený, že kvalifikovaný manažment, transparentné tendre a finančná disciplína dokáže letisko postaviť na nohy. Nevylučujeme ani scenár prenájmu letiska, ale len ako jednu z posledných možností.

PS/Spolu: Áno, príchod strategického partnera vidíme ako jedinú rozumnú alternatívu pre ďalší rozvoj Bratislavského letiska.

Za ľudí: O plánoch súčasného vedenia ministerstva dopravy sa vie veľmi málo, obzvlášť prečo a s akým ekonomickým zdôvodnením by malo byť letisko prenajaté. Akémukoľvek nakladaniu so štátnym majetkom takéhoto rozsahu by mala predchádzať detailná analýza,  kvalitný obchodný zámer, zhodnotenie prínosov a správny manažment. Prenájom by bol ďalej možný len za jasných podmienok, za akých bude vložený kapitál do spoločnosti na rozvoj letiska a za podmienok nepredávania pozemkov… Prenájom letiska – keďže toto všetko momentálne nie je k dispozícii – zatiaľ nepodporíme.

ĽSNS: Určite nie, prenájom nepodporíme.

2. Aj keď letiská v okolitých krajinách lámu a prekonávajú minuloročné rekordy v počte odbavených cestujúcich, naše slovenské letiská v rukách štátu Bratislava a Poprad i to košické, kde je štát minoritným vlastníkom majú problém so svojím rozvojom. Má vaša strana plán ako zabezpečiť rozvoj v krátkodobom a strednodobom horizonte?

SAS: Treba upraviť dostupnosť služieb a poplatky tak, aby letiska na Slovensku boli pre leteckých dopravcov komerčne zaujímavé a obstáli v zahraničnej konkurencii.

OĽaNO: Ak letiská lámu rekordy v počte cestujúcich, nemusí to hneď znamenať istý príjem pre letiskovú spoločnosť. Dôležitá je skladba cestujúcich a poloha letiska (regionalita). Máme pripravené plány rozvoja letísk v prípade, že budeme môcť uplatniť náš program (viď Program dopravy). O tom, že každé letisko je možné rozvíjať sme hlboko presvedčení. Preto sme v prípade Žilinského letiska vyvinuli maximálne úsilie a dosiahli prevod akcií zo štátu na región. Cieľom nie je letiská dotovať, ale dosiahnuť sebestačný koncept. Projekt rozvoja napr. Žilinského letiska je postavený na silnom priemysle a jeho potrebách v rámci žilinského samosprávneho kraja. Prebehli už aj prvé rokovania so zástupcami veľkých firiem v regióne. Výstupy z nich sami o sebe definujú potrebu štrukturovania leteckých služieb zameraných na obchodných cestujúcich týchto spoločností a ich zamestnancov, ktorí tieto služby už aj tak využívajú, zatiaľ, bohužiaľ mimo územia SR (Viedeň, Praha… )

PS/Spolu: Myslíme si, že v prípade letiska v Košiciach je za rozvoj primárne zodpovedný jeho majoritný vlastník. Letisko v Poprade podľa nás nevyužíva svoj potenciál ani pre charterové alebo sezónne lety. Určite by potrebovalo rozvoj pre pravidelné lety a zazmluvnenie niekoľkých nových liniek, ktoré by boli nadstavené tak, aby nekonkurovali linkám z Košíc.

Za ľudí: Bratislavské letisko si musí nájsť svoj obchodný model, ktorý bude dopĺňať blízke viedenské letisko, konkurovať priamo viedenskému letisku by bolo mimoriadne náročné. Týka sa to aj ostatných regionálnych letísk, u ktorých to však bude ťažšie. Nebude existovať rovnaké univerzálne riešenie rovnaké pre všetky letiská. Košice majú potenciál vyšší od ostatných letísk, určite v oblasti turizmu, charterových letov a carga. U letiska Poprad bude situácia náročnejšia, keďže môže počítať viac menej len s turistickým ruchom, čo je pre efektívnu prevádzku letiska málo.

ĽSNS: Rozvoj leteckej dopravy ako aj letísk je zahrnutý v rámci nášho dopravného programu. Máme zatiaľ stanovené ciele a náš odborný tím pripravuje konkrétne opatrenia, ale to by som teraz nechcel predbiehať.

3. Slovenská republika má veľmi vysoké pristávacie terminálové navigačné poplatky, ktoré pre štátnu pokladnicu znamenali v roku 2018 výnos 4,3 mil. eur ročne, pričom celkové výnosy LPS š.p. boli vo výške takmer 72,9 mil. eur. Nie sú teda tak významné pre LPS š.p., ale sú významnou brzdou pre tvorbu nových leteckých liniek na Slovensku. Uvažujete v rámci podpory leteckej dopravy na Slovensku znížiť tieto poplatky na/pod úroveň okolitých krajín a podporiť takto rozvoj dopravy?

SAS: Máme v programe podporu leteckej dopravy. Poplatky za služby na Slovensku musia byť primerané štandardu v EU. To že ich máme vysoké odrádza mnohých dopravcov a tak celkový výber je nižší ako by mohol byť pri optimalizácii ich výšky, o ktorú sa usilujeme.

OĽaNO: 1. Neviem, či máme rovnaké dáta, ale pokiaľ viem, zisk LPS SR bol v roku 2018 2,1 mil
EUR a nie 4,3 mil EUR
2. Princíp fungovania poskytovateľov navigačných služieb vo svete by bal byť založený na tom, že pokryjú svoje náklady nevytvoria zisk (čo je ideálny stav, ktorý sa nedá dosiahnuť), čiže poskytovatelia by tu nemali byť od toho, aby napĺňali štátny rozpočet.
3. Ak poskytovatelia jeden rok vytvoria „neprimeraný zisk“, veľmi ľahko sa môže stať, že ďalší rok vytvoria stratu, lebo budú musieť časť zisku vrátiť.
4. Tvorba traťových a terminálových poplatkov je presne definovaná nariadeniami EK a nie je v kompetencii SR. Platia však dva princípy – poplatok musí zohľadniť všetky náklady na službu (nesmie byť dotovaný) a úzko súvisí s prevádzkou letiska (viac pohybov, menší poplatok). Čiže tu je dôležité zamerať sa na koncept a rozvoj letiska ako takého, zvýšiť počet pohybov a poplatky klesnú. Treba sa tiež zamysliež nad tým, prečo sme jedinou krajinou v EU, ktorá silou-mocou drží status medzinárodných riadených letísk aj tam, kde to nie je potrebné. Prečo nevyužívame systém AFIS letísk, ako v susednom Maďarsku? Potrebujeme naozaj riadené letiská v Piešťanoch, Žiline…? V Maďarsku je riadeným letiskom len Budapešť, ostatné sú AFIS a darí sa im… To vôbec neznamená, že by musela skončiť pravidelná medzinárodná doprava.

PS/Spolu: Áno, je to nevyhnutná podmienka pre potrebnú zmenu a získanie nových leteckých liniek. To znamená viac odbavených cestujúcich a rast turizmu. Ak bude mať Bratislava lepšie spojenie so svetom, dá sa predpokladať nárast počtu turistov, ktorí prinesú so sebou peniaze. To čo štát prvotne stratí na znížení letiskových poplatkov, získa inde.

Za ľudí: Štátne podniky sa mnohokrát nesprávajú podnikateľsky, majú zle nastavené ciele a ich meranie, a cenotvorba za ich služby nezodpovedá podnikateľskému prostrediu. To isté platí aj pre letištné poplatky – nemôžu byť nastavené viditeľne vyššie ako poplatky u konkurenčných letísk.  Odpoveď je teda Áno: poplatky musia byť znížené na úroveň okolitých krajín.

ĽSNS: Určite áno, s týmto návrhom súhlasíme.

4. Letisko M.R. Štefánika v Bratislave ako jediné letisko v hlavnom meste Európy nemá linky s národnými sieťovými dopravcami a tým nemá napojenie na tzv. HUBy (veľké letiská s možnosťou prestupov). Považuje vaša strana toto za problém?

SAS: Áno je to problém, lebo cestujúci, ktorí potrebujú prestup volia iné letisko ako napríklad Viedeň alebo Budapešť. Potom niet sa čo čudovať, stagnácii počtu cestujúcich z letísk na Slovensku.

OĽaNO: Určité áno. Ako som už uviedol vyššie:
1. Potreba profesionálneho manažmentu, finančná disciplína.
2. Koncept HUBov je už dnes prežitkom, postarali sa o to nízkonákladové spoločnosti.
3. Je potrebné sa zamerať na potreby regiónu a prevádzku letiska tomu prispôsobiť (niekde busienss, niekde turizmus, niekde cargo…)

PS/Spolu: Áno, dokonca to vnímame ako jeden z hlavných problémov. Toto by mala byť jednoznačná priorita pre nového koncesionára. K tomu však letisko potrebuje spĺňať vyššie štandardy. Budúce vedenie letiska by to mala mať ako jednu z priorít.

Za ľudí: Problém to je, avšak v konkurencii blízkeho a vysoko výkonného viedenského letiska má žiaľ táto situácia logiku a zmeniť ju by mohlo stáť obrovské a nenávratne stratené finančné prostriedky. Bratislavské letisko sa bude musieť profilovať inak, ako len byť menšou kópiou viedenského letiska. Zároveň musíme rozvíjať efektívne podnikanie štátnych firiem, s kvalitnými podnikateľskými zámermi a manažmentom.

ĽSNS: Tento návrh máme priamo v našom programe priorít.

5. Bratislavské letisko tiež nemá priame spojenie s Bruselom. Štátni úradníci bežne lietajú do Bruselu z Viedne za cca 600 eur pričom na mnohých ministerstvách na početných cestách úradníkov ich vozí služobné auto so šoférom na Schwechat. Má vaša strana záujem podporiť linku do Bruselu? Ak áno, ako a keby by ste považovali vznik linky za reálny?

SAS: O dátumoch je predčasné hovoriť. Záleží to od nastavení podmienok a ďalších rokovaní.

OĽaNO: Presne tak, určite áno. Na tom treba stavať. Toto sú isté príjmy pre letecké spoločnosť aj pre letisko. A zase sa vraciame k bodu 1. – profesionálny a odborný manažment.

PS/Spolu: Žiadalo by si to podrobnejšie preskúmanie súčasného stavu.

Za ľudí: Pri niekoľkých letoch každý deň ráno a každý deň podvečer do Bruselu z viedenského letiska nevidíme momentálne prietor na ďalšiu samostatnú linku z Bratislavy, avšak po presnom zmapovaní potrieb slovenských úradov prípadne obchodných cestujúcich nevylučujeme, že by sme zavedenie takejto linky v spolupráci s leteckou spoločnosťou iniciovali. Chýba nám ale napríklad aj rýchle letecké a odbavovaním nekomplikované spojenie medzi Bratislavou a Košicami.  Na viedenské letisko je možné sa prepravovať aj autobusom alebo taxíkom, štátni úradníci by nemali využívať drahšie cestovanie, ak je porovnateľná alternatíva.

ĽSNS: Bratislava má prepojenie s Bruselom cez Ryanair, linky však lietajú iba párkrát za týždeň. Určite otvoríme aj túto tému, nakoľko sme presvedčení, že takáto linka by bola vyťažená aj z BA.

6. Štátny úradnici v súčastnosti lietajú z viedenského letiska aj do miest kam lietajú nízkonakladoví dopravcovia z Bratislavy. Považujete za normálne takéto plytvanie peniazmi daňových poplatníkov alebo ste zato aby úradníci využívali lacnejšie aj nízkonákladové lety najmä ak zároveň podporujú letisko, ktoré je 100% v rukách štátu?

SAS: Nízkonákladoví ešte neznamená pre konkrétnu službu lacnejší za požadovanú kvalitu. Štátne organizácie by mali ísť pri nákupe leteniek cez operatívne verejné obstarávanie, čim by bola zaručené efektívnosť ich nákupu.

OĽaNO: Určite nie, odpoveď viď bod 5.

PS/Spolu: Sme za minimalizovanie týchto nákladov.

Za ľudí: Nemáme presné informácie o počte štátnych úradníkov lietajúcich z Viedne, predpokladáme však že by nedokázali vyťažovať celé lietadlo. Cestujúci sa riadi predovšetkým odletovým a príletovým časom, rýchlosťou prepravy a pracovnými potrebami v cieľovom mieste, pričom vysoká frekvencia letov z Viedne ponúka množstvo dobrých riešení a priamo na hlavné letiská, bez potreby dodatočnej prepravy z low-cost letiska do centra mesta a podobne. Štátni úradníci by však v každom prípade mali využívať ekonomické triedy, nákup leteniek vopred, množstevné zľavy a ďalšie dostupné nástroje pre šetrenie finančných prostriedkov štátu.

ĽSNS: Plne podporujeme tento nápad.

7. Aké má vaše strana riešenia na rozvoj leteckej dopravy a tým aj podpory cestovného ruchu na Slovensku?

SAS: Ide o komplexné riešenie podpory nielen medzinárodnej dopravy, ale aj lokálnych poskytovateľov služieb a športového lietania. Momentálne cítiť istý útlm v hospodárstve, ktorý dopadá aj na lietanie, čo sa snažia zužitkovať záujmové skupiny, ktoré majú za cieľ likvidovať letiská a zužitkovať ich plochu v prospech svojich aktuálnych aktivít. Ide o viaceré opatrenia, napríklad aby pristávacie plochy a ich príslušenstvo boli z daňového hľadiska chápané rovnako ako je tomu u diaľnic a ciest.

OĽaNO: Niektoré body som už spomenul na začiatku:
1. Profesionalita a odbornosť (nie neschopní politickí nominanti), hmotná zodpovednosť manažérov
2. Sústrediť sa na potreby regiónov a štátu (iné zloženie cestujúcich v Piešťanoch a Poprade a iné v Žiline a Košiciach. Bratislava – osobitný status)
3. Celkový komplex leteckej dopravy prepojený s inými druhmi (najmä železnice)
4. Nemeniť projekty rozvoja letiska podľa politických potrieb, stanoviť plán rozvoja na minimálne 10 rokov a držať sa ho.

PS/Spolu: Podľa nás treba zodpovedného koncesionára pre Bratislavské letisko, ktorý s podporov štátu v oblasti letiskových poplatkov využije skrytý potenciál tohto letiska. Myslíme si, že pre rozvoj turizmu na Slovensku z pohľadu dopravy by však najviac pomohla funkčná a celistvá infraštruktúra v podobe diaľnice do Košíc alebo železničnej trate pre rýchlosť 200km/h na celej dĺžke či nové, čisté, nemeškajúce (a nehoriace) vlaky. Určite by pre rozvoj cestovného ruchu pomohlo získať väčší počet liniek a efektívnejšie prepojenie letov a ostatnej dopravy. Slovensko má potenciál byť cieľovou krajinou pre oveľa väčší počet ľudí a k tomu by nám dopomohla lepšia propagácia krajiny v zahraničí.

Za ľudí: Riešenia v oblasti dopravy aj rozvoja cestovného ruchu predstavujeme v našom programe Mapa dobrých riešení, ktoré nájdete TU https://za-ludi.sk/program/. Letecká doprava, či už za účelom rozvoja cestovného ruchu (turizmus, história, šport, hory, kúpele), rozvoja nákladnej dopravy a selektívne aj osobnej dopravy má na Slovensku potenciál a budeme hľadať cesty ako leteckú dopravu podporiť. Určite sa však budeme vyhýbať lacným populistickým riešeniam ako bol návrh na zriadenia národného prepravcu – bez obchodného plánu, akejkoľvek analýzy a preukázania ekonomickej udržateľnosti.

ĽSNS: Rozvoj leteckej dopravy ako aj letísk je zahrnutý v rámci nášho dopravného programu. Máme zatiaľ stanovené ciele a náš odborný tím pripravuje konkrétne opatrenia, ale to by som teraz nechcel predbiehať.

Ďakujeme politickým stranám za odpovede a Vám voličom prajeme šťastnú ruku pri voľbách, aby budúca vláda konečne rozlietala Slovensko.