Letisko Bratislava naberá druhý dych

Ivan Trhlík, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Letiska M. R. Štefánika v Bratislave v rozhovore nielen o leteckých spojeniach z najväčšieho medzinárodného letiska na Slovensku, ale aj o pripravovaných novinkách a víziách pre najbližšie obdobie.

✈ Ste spokojný s úrovňou a skladbou ponúkaných obchodne prevádzkových služieb na letisku?

Nie som – ale nie z dôvodu, že manažér nemôže byť nikdy spokojný. Na bratislavskom letisku je to trochu zložitejšie lebo sme stále point to point letisko, kde cestujúci prídu, snažia sa rýchlo prejsť bezpečnostnou kontrolou, nastúpia do lietadla a odletia alebo priletia a odchádzajú. Nie sme klasické tranzitujúce letisko, kde cestujúci trávia niekoľko hodín čakajúc na prípojné lety a vyhľadavájú možnosti občerstvenia, nákupov a zábavy. Naše letisko momentálne ponúka určitý kompromis, ale snažíme sa ponuku služieb a prevádzok zlepšovať, pretože je to jedna z našich priorít. Dvakrát do roka robíme prieskum medzi cestujúcimi i návštevníkmi letiska a s jeho výsledkami samozrejme pracujeme. Máme už pripravený nový koncept a do piatich rokov by sme chceli ponuku služieb na letisku rozšíriť, skvalitniť a cestujúcim sa ešte viac priblížiť. Všetko záleží aj na počte cestujúcich, ktorí prejdú letiskom – a s týmto rokom som maximálne spokojný. Vykazujeme 20% nárast cestujúcich a hranicu dvoch miliónov chceme prekročiť už v roku 2017, aby sme sa mohli zaradiť do štandardného leteckého biznisu, tak ako je to bežné vo svete.

✈ V podzemnej verejnej časti terminálu sú stále nevyužité komerčné priestory a sprchy tiež nie sú v prevádzke – dokedy?

Tak ako bol tento priestor navrhnutý s prevádzkou supermarketu v jeho podzemnej časti, tak to je nezmysel pre náš typ letiska. Je to veľmi komplikované, nikto si nechce tento mŕtvy a hluchý priestor prenajať, ktorý má problém i s logistikou vzhľadom k tomu, že tam nie sú výťahy, ale iba schody. Momentálne tento priestor využívame ako sklad, ale už k vyššie uvedenému, je to pre nás doslova trauma a skutočne tento priestor bol bezkoncepčne naprojektovaný do celkovej ponuky komerčných priestorov terminálu.

Prevádzkovanie spŕch viazlo s prepojenosťou na ďalšie priestory, ale už sme to vyriešili a aj táto časť bude slúžiť verejnosti od letnej sezóny 2016, čím sa zvýšia a skvalitnia ponúkané služby na letisku.

✈ Ako vnímate priestorové usporiadanie neverejnej časti terminálu letiska? Veľa kritiky sa vznieslo na terminál hneď po jeho otvorení, pretože nemá vyhliadkovú terasu a zostalo i bez výhľadu na letiskovú plochu. Komerčná prevádzka nezačína hneď za bezpečnostnou kontrolou v otvorenom priestore, ale všetko je usporiadané jednostranne v zasunutých blokoch, čím sa naviac znižuje možnosť využiť komerčné prevádzky hlavne cestujúcim, ktorí po bezpečnostnej kontrole hneď smerujú do nechengenského terminálu.

Samotný terminál je krásny a bežnému návštevníkovi sa môže zdať, že bezproblémovo funkčný, ale z hľadiska leteckého biznisu táto budova je veľmi ťažko použiteľná. Zjednodušene povedané, všetko je navrhnuté tak, aby to lahodilo oku a aby sa to páčilo. My však bojujeme napríklad s tým, že dispozície jednotlivých gatov sú navhrnuté tak, že nám skôr blokujú toky cestujúcich. V dobe, keď sa staval terminál nikto nad tým nepremýšľal ako budú riadené tieto toky cestujúcich, aká je priepustnosť bezpečnostnej kontroly a aká je dispozícia samotného terminálu. Toto sa vôbec nezohľadnilo s náväznosťou na ďalší rozvoj. Aj keby sme tu mali viac leteckých spoločností, tak letisko už musí riadiť toky cestujúcich. Teraz sa musíme zaoberať aj riešením ako sprístupniť gaty aby sme boli schopní behom krátkeho časového intervalu cca do 25 minút vybaviť aj osem lietadiel naraz. Nechápem, prečo v čase, keď sa navrhoval terminál, tak renomovaná architektonická kancelária to celé takto pripravila, ale práve minulý týždeň som mal s nimi stretnutie, aby sme vyriešili tento problém do budúcna. Údajne sa to preto postavilo tak ako dnes vidíte lebo zákazník si to takto prial aj keď oni s tým nesúhlasili. Dnes už s tým nič neurobíme, terminál stojí a nám zostalo splácanie dlhu. Každopádne sa musíme pozerať dopredu ako zabezpečiť ďalší rozvoj. Ľudia, ktorí prišli s touto ideou to celé takto koncipovať, zrejme vôbec netušia, čo je to tzv. typická rušná hodina na letisku. Nie je možné vziať 24 hodín, vynásobiť to dráhovou kapacitou a vyjde nám päť miliónov cestujúcich. Letisko má svoje vlny, kde práve v priebehu jednej typicky rušnej hodiny priletí a odletí aj 8-10 lietadiel a tie pohyby sú v troch alebo štyroch letových vlnách denne, ale rozhodne to nie je proporcionálne rozložené do 24 hodín. Tu dochádzame k tomu, že letisko nie je schopné v budúcnosti vybaviť päť miliónov cestujúcich, pretože dráhový systém to síce umožňuje, stojánková kapacita to umožňuje, priestorová kapacita terminálu to umožňuje, ale neumožňujú to tie gaty v náväznosti na toky cestujúcich  – a na tomto intenzívne pracujeme, dodal Ivan Trhlík.

BTS2

… a zmeniť to chcete kedy?

To je otázka financií. Máme pripravený projekt, ktorý chceme zrealizovať v krátkodobom horizonte do troch až piatich rokov, pričom v tomto období absolútnou prioritou bude prispôsobenie gatov potrebám príletových a odletových časov. V ďalšom kroku budeme riešiť to, na čo ste sa pýtali – a to sú komerčné prevádzky. Ako som sa už však zmienil – takto to bolo navrhnuté, postavené a bude to veľmi obtiažné dispozične meniť aby cestujúci mal nielen viac možností, ale aj chuť utratiť peniaze na letisku. Je určitá predstava, kde by sme chceli dať napríklad jednému dominantnému predajcovi exkluzívny priestor, ktorý by nebol zasunutý v sektore, ale musíme zmeniť celkovú štruktúru, čo a v akých priestoroch chceme cestujúcim ponúknuť. Každopádne akákoľvek zmena na letisku podlieha nielen finančným možnostiam, ale aj rôznym bezpečnostným predpisom a nariadeniam. Na druhej strane si uvedomujeme, že prínos z neleteckého biznisu tzn. komerčných aktivít je druhým najzákladnejším výnosom pre letisko. Tretiu časť uvedeného projektu tvoria jednotlivé kroky k prechodu z point to point letiska na typ štandardného tranzitného letiska.

✈ Tento rok Letisko Bratislava  zaznamenáva po dlhých rokoch dva míľniky – zastavil sa prepad cestujúcich a podarila sa vytvoriť báza spoločnosti Ryanair, ale miesto dvoch lietadiel bázuje zatiaľ iba jedno…

Doba na realizáciu cieľov, ktoré sme si ako predstavenstvo dali je v letectve veľmi krátka a považujem za veľký úspech, že máme 20% nárast počtu cestujúcich. Mechanizmus je teraz nastavený tak, že každým rokom bude pribúdať niekoľko nových liniek. Ryanair bázuje v Bratislave od apríla zatiaľ iba jedno lietadlo, ale jeho nárast už teraz na bratislavskom letisku predstavuje dvadsaťtri percent a nastavená spolupráca funguje veľmi dobre. Druhé lietadlo do Bratislavy dorazí ako postupne sa dopĺňajú lietadlá z objednávky Boeingov a počítame s rozšírením na štyri lietadlá v krátkom časovom horizonte. Lety do Moskvy sa nám podarilo za UTair nahradiť dcérou Aeroflotu, leteckou spoločnosťou Pobeda, ktorá začne lietať najneskôr od decembra 2015 s frekvenciou 7x v týždni a dokonca má požiadané o desať frekvencií – podrobnejšie  bude všetko predstavené na spoločnej tlačovej konferencii. Od 27. októbra pribudne denná frekvencia do Berlína so spoločnosťou Ryanair a čo som považoval za absolútnu nutnosť, keď projekt s Niki nevyšiel aby sme nahradili lietanie Brusel – Charleroi za hlavné letisko Brusel – Zaventem po dobu predsedníctva Slovenskej republiky Rade Európy. Ryanair i v tomto prípade nám vyšiel od Letného letového poriadku 2016 v ústrety s frekvenciou 6x v týždni okrem soboty, čím šetríme peniaze aj daňových poplatníkov. Nakoniec vy ako prvý na vašom webe airtiper.com ste o tom priniesli správu a informovali presne ako to bude.

✈ Vyjadrili ste sa, že do Bratislavy mieri ďalší lowcost a spomenuli ste i destinácie ako Skopje, Sofia, Teherán, Tbilisi, Tel Aviv + nejaká exotika s časovým ohraničením čoskoro. Od tejto informácie ubehol už nejaký čas, kedy môžme reálne očakávať prvé oficiálne predstavenie jednotlivých leteckých spoločností?

Prvý dopravca bude na bratislavskom letisku predstavený do 7-8 dní (pozn. airTiper – predpoklad Pobedy, ktorá už dostala povolenie lietať mimo Ruska), druhý dopravca bude ohlásený do mesiaca a tretí dopravca do konca roku 2015. Nechajte sa prekvapiť, či to budú tie destinácie, ktoré ste menovali – „to ste menovali vy, ja som ich iba zopakoval“ – tak potom to tak bude, pričom príchod jedného dopravcu bude veľmi významný pre bratislavské letisko. Toto si trúfam povedať, že sa zrealizuje na sto percent. S čím bojujeme a čo by som vo veľmi krátkej dobe chcel, je prepojiť Bratislavu so severskými destináciami Kodaň, Oslo, Stockholm a dôsledne pracujeme na rozvíjaní liniek smerom na juh a juhovýchod Európy.

BTS_Airport Bratislava

✈ Máte záujem aj o sieťového dopravcu, ktorý by lietal z Bratislavy?

Dnes už to nie je priorita, pretože rozdiel medzi klasickým a lowcostovým dopravcom sa na európskom trhu minimalizuje. Výhodou u lowcostu je predovšetkým ponúkaná kapacita, ktorá sa zvýšila o 30% v porovnaní s tradičným dopravcom. Pokiaľ sa nám podarí získať ďalšieho sieťového dopravcu bude to pre nás jedine dobre, ale skôr v rámci sekundárneho projektu, pretože primárne uprednostníme kapacitu pred menom. Bratislavské letisko po rokoch stagnácie potrebuje rásť a je na dobrej ceste každým rokom vykazovať stabilný rast v preprave cestujúcich.

…a čo lety mimo Európu?

Z diaľkových liniek by som si najviac prial – a skoro sa to už podarilo, prepojenie Bratislavy s Kanadou. My na spojenie s USA veľa šancí nemáme, ale Kanada sa nám javila a stále sa javí, že by mohla byť uskutočniteľná. Nevzdávame sa a bol by som rád, keby sa nám podarilo otvoriť linku do Toronta a či by bola prepojená s Montrealom, to je už otázka.

✈ V prípade, že by sa akákoľvek diaľková linka podarila zrealizovať, je Letisko Bratislava pripravené zvládnuť technicky aj profesionálne tieto lety a odbaviť kapacitne väčšie lietadlá pre 280-300 pasažierov v rámci pravidelnej linky zo súčasného neschengenského termimálu, ktorý má svoje nielen kapacitné limity, ale i špecifiká? Teoreticky by mohla nastať situácia, že by táto linka bola v odletovej vlne s ďalšími pravidelnými alebo aj charterovými letmi mimo schengen, čím by sa v jeden moment mohlo stať, že sa v ňom stretne cca 700-800 odlietavajúcich cestujúcich…

Letisko je na to pripravené. Pre nás to znamená vyhradiť samostatný terminál, ktorý máme k dispozícii a jednoduchou rekonštrukciou ho uvedieme do prevádzky. Vybavovanie diaľkových letov s kapacitne väčším typom lietadla si v našom prípade vyžaduje mať samostatný terminál alebo terminálik.

BTS8

✈ Na bratislavské letisko momentálne lietajú tri spoločnosti – nie je to málo na najväčšie slovenské medzinárodné letisko a hlavné mesto?

Ako sa to vezme. Hodnotím to podľa počtu prepravených cestujúcich a počtu ponúkaných destinácií spojených s rozvojom na bratislavskom letisku. Či to urobí jedna, tri alebo desať leteckých spoločností nie je až také dôležité. Základným kritériom, podľa ktorého sa letisko hodnotí je jeho trend v rámci vývoja prepravených cestujúcich, ktorý buď stagnuje, klesá alebo rastie. Ryanair je síce dominantný dopravca na našom letisku, ale je to pre nás férový, solídny a dlhodobý partner, kde vládne vzájomá spokojnosť. ČSA je jedna z najstarších leteckých spoločnosti v Európe a my sme radi, že k nám lietajú na tradičnej linke Praha-Bratislava-Košice. Dubaj so spoločnosťou Flydubai je veľmi úspešná linka a budeme ju od letnej sezóny 2016 navyšovať o ďalšiu frekvenciu. Travel service, či chceme alebo nechceme, tak musíme počítať, pretože na našom letisku robia štyristo až päťstotisíc cestujúcich ročne, čo je veľký počet prepravených cestujúcich a majú v letnej sezóne aj niektoré pravidelné linky. Ako som už uviedol, pribudnú v krátkej dobe ďalšie letecké spoločnosti a nové destinácie, takže momentálne na ten počet cestujúcich, ktorý máme, je uvedených spoločností relatívne dosť. Samozrejme, že sme radi za každú novú leteckú spoločnosť a keď ich budeme mať čoskoro sedem až osem, tak budem spokojný.

✈ Spolupracuje letisko s mestom Bratislava, Bratislavským samosprávnym krajom (BSK) či Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch (SACR) na nejakých konkrétnych projektoch pri rozlietaní nových liniek ako je to bežné v prípade iných letísk a regiónov nielen na Slovensku?

Musím otvorene povedať, že nie a veľmi ma to mrzí. Akákoľvek naša snaha nie je opätovaná a iniciatívu do nekonečna nemôžme ponúkať iba z našej strany. Je potrebné aby prišla aj druhá strana s konkrétnymi návrhmi, pretože doposiaľ to bolo vždy jednostranné. Akúkoľvek snahu o spoluprácu sa nám nepodarilo rozvinúť a nerozumiem prečo organizácie, ktoré vznikli práve na podporu cestovného ruchu, majú na to finančné prostriedky sa celé roky otáčajú chrbtom domácemu bratislavskému letisku. Vzájomná spolupráca miest, regiónov či samotných organizácii na podporu cestovného ruchu s letiskami pri rozlietaní a podpore nových leteckých spojení je úplne bežnou a štandardnou záležitosťou vo svete. U nás s mestom Bratislava, BSK a so SACR to bohužiaľ nefunguje.

✈ Prečo Letisko Bratislava nie je viac marketingovo aktívnejšie a nepropaguje letecké spojenia nielen na vlastnom webe, ale aj v samotnom meste Bratislava alebo širšom regióne?

Je to vec rozpočtu. Naše financie neumožňujú, aby sme sa zatiaľ aktívne spolupodieľali na marketingových kampaniach a finančné prostriedky, ktoré máme, musíme účelne využiť. To však neznamená, že sa to nezmení, pretože najskôr sa musí naštartovať rozlietanosť – a to sa nám tento rok už podarilo. Uvedomujeme si, že marketing je neoddeliteľnou súčasťou leteckého biznisu. Tri roky sme boli v útlme, ale budúci rok sa chystáme na veľkú mediálnu kampaň, pretože bratislavské letisko bude oslavovať 70. výročie od svojho založenia, kde budeme zdôrazňovať, že naše letisko je tiež jedno z najstarších v Európe a zaslúži si dôstojnú prezentáciu. Samozrejme, že teraz to bude mať zmysel a celé to zapadne do nastaveného konceptu, pretože máme dobre naštartovaný rast s pribúdajúcimi novými destináciami.

✈ Pripravujete aj novú webovú stránku? Pretože aktuálna dáva len minimálne možnosti k využívaniu nástrojov elektronického marketingu a obsahovo, či po stránke grafického dizajnu už niekoľko rokov zaostáva.

Áno, súhlasím. Aktuálny web je iba prechodný, ktorý sa nám pretiahol o dva roky ako sme pôvodne plánovali. Pripravujeme úplne nový web, ktorý bude spĺňať nielen uvedené paratmetre. Momentálne na našom webe bts.aero prebieha kampaň k desaťročnej spolupráci Letiska Bratislava s leteckou spoločnosťou Ryaniar, ktorá za toto obdobie prepravila už viac ako 8 miliónov cestujúcich.

BTS.1

✈ Letisko je často kritizované zo strany spotterov na rôznych fórach za takmer žiadnu spoluprácu. Dozrel čas si sadnúť s občianskym združením, spottermi za jeden stôl a dohodnúť sa na spolupráci?

Uvedomujem si, že na Slovensku je obrovská komunita fanúšikov z oblasti letectva. Nie je našim cieľom brániť týmto ľuďom v ich koníčku alebo aby sa nemohli spoločne s nami podieľať na tomto krásnom biznise, akým letectvo v skutočnosti je. Naopak, je to všetko jedno veľké nedorozumenie. Ešte do Vianoc sa s nimi plánujem stretnúť, kde si dohodneme pravidlá spolupráce a veľmi radi ich potom prizveme k tomu, aby si mohli odfotiť to, čo bude pre nich zaujímavé a atraktívne. Na druhej strane ma mrzí, že na pseudoservroch pod anonymnými nickmi, sú vytvárané dehonestujúce kampane proti mojej osobe. Otvorene hovorím, že radšej vezmem kritiku od osoby, ktorá sa nehanbí za svoj názor, povie, volám sa tak a tak a nepáči sa mi, že robíte to a to. Predpokladám, že i toto bude témou nášho spoločného stretnutia, kde si tie pravidlá dohodneme a tieto záležitosti prediskutujeme. Nikomu neberiem názor, ale keď už ho mám, tak buď sa za neho postavím a nebudem na niekoho útočiť z falošného profilu – to je nedôstojné.

Môže vás zaujímať: Praha-Bratislava-Košice s ČSA každý pracovný deň

Foto v poradí: Airliners.sk, o.z., airTiper, Niki Kapsamunov, Airliners.sk, o.z., airTiper

© airTiper