Aký prínos má vnútroštátna linka Bratislava – Košice?

Len málo leteckých tém na Slovensku vyvolalo také intenzívne diskusie ako vnútroštátna letecká linka Bratislava – Košice. V minulosti ju prevádzkovali viacerí dopravcovia napríklad SkyEurope či České aerolínie, pričom jej ekonomická udržateľnosť bola často predmetom polemík.

K obnoveniu spojenia pristúpila súčasná vláda formou služby vo verejnom záujme (PSO). Po opakovanom výberovom konaní sa víťazom stal Wizz Air, ktorý získal kontrakt s maximálnou hodnotou 5 175 950 eur bez DPH. Už samotné oznámenie výsledku vyvolalo množstvo reakcií. Kritici poukazovali najmä na to, že verejné zdroje mohli smerovať do rozvoja železničnej infraštruktúry (neuvedomujúc si, čo sa za 5 mil. eur na železnici dá urobiť). Na druhej strane zaznievali argumenty o potrebe kvalitného a časovo efektívneho spojenia dvoch najväčších slovenských miest.

Skeptické hlasy sa ozývali aj z leteckého prostredia. Viacerí odborníci spochybňovali schopnosť trhu uživiť pravidelné lety lietadlom veľkosti Airbus A321, ktoré Wizz Air na linku nasadil. Prax však zatiaľ naznačuje opačný trend. Prevádzka linky zároveň vytvorila podmienky pre výraznejšiu expanziu dopravcu na bratislavskom letisku. Keďže ekonomicky najvýhodnejším riešením bolo využitie lietadla nocujúceho v Bratislave, prítomnosť bázy Wizz Air sa postupne javila ako logický krok. Dňa 13. augusta 2025 spoločnosť oznámila otvorenie základne s dvoma lietadlami v Bratislave, pričom 16. októbra 2025 informovala o presune ďalších dvoch lietadiel zo svojej viedenskej základne a zároveň otvorenie linky do Košíc. Wizz Air sa tak úplne stiahol z Rakúska a začal písať svoj nový bratislavský príbeh.

Otázkou zostáva, aký podiel na tomto rozhodnutí mala samotná vnútroštátna linka a aký význam zohrala optimalizácia siete dopravcu po ukončení prevádzky vo Viedni. Bez ohľadu na motiváciu je však výsledkom presun štyroch lietadiel do Bratislavy, čo predstavuje významné posilnenie postavenia letiska M. R. Štefánika.

Ako funguje financovanie linky

Zmluva o službách vo verejnom záujme uzatvorené medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a spoločnosťou Wizz Air stanovuje maximálnu výšku kompenzácie 5 175 950 eur bez DPH počas základného obdobia prevádzky. Dotácia je rozdelená podľa jednotlivých letových sezón:

• od 26.10.2025 do 28.3.2026 (zimný letový poriadok 2025/2026) max. 1 082 075 € bez DPH,
• od 29.3.2026 do 24.10.2026 (letný letový poriadok 2026) max. 1 055 881 € bez DPH,
• od 25.10.2026 do 27.3.2027 (zimný letový poriadok 2026/2027) max. 1 045 651 € bez DPH,
• od 28.3.2027 do 30.10.2027 (letný letový poriadok 2027) max. 983 695 € bez DPH,
• od 31.10.2027 do 25.3.2028 (zimný letový poriadok 2027/2028) max. 1 008 648 € bez DPH.

V prípade uplatnenia opcie je maximálna výška dotácie určená takto:

• od 26.3.2028 do 28.10.2028 (letný letový poriadok 2028) max. 910 363 € bez DPH,
• od 29.10.2028 do 24.3.2029 (zimný letový poriadok 2028/2029) max. 971 068 € bez DPH.

Dôležité je zdôrazniť, že ide o maximálne možné sumy. Reálne čerpanie závisí od ekonomických výsledkov prevádzky. Podľa vyjadrení ministra dopravy dosiahla kompenzácia za prvé obdobie prevádzky, teda zimnú sezónu 2025/2026, približne 600 000 eur. To znamená, že skutočné náklady štátu boli výrazne nižšie než predpokladaný strop.

Obsadenosť prekonala očakávania

Jedným z najvýznamnejších ukazovateľov úspechu linky je rozsah prevádzky. Verejná služba bola definovaná na úrovni siedmich letov týždenne, no Wizz Air od začiatku lieta podstatne častejšie. V súčasnosti zabezpečuje 13 letov týždenne a naplánoval zvýšenie frekvencie na 14 letov týždenne. Ide o veľmi dôležitý signál. Letecké spoločnosti zvyčajne navyšujú kapacity iba na trasách, kde dopyt dosahuje dostatočnú úroveň na pokrytie prevádzkových nákladov. Práve rozhodnutie dopravcu rozšíriť počet letov možno považovať za najlepší dôkaz, že linka Bratislava – Košice si na trhu našla svoje miesto a generuje stabilný záujem cestujúcich.

Prínos pre štátny rozpočet

Významným argumentom v diskusii o ekonomickej návratnosti spojenia sú príjmy z dane z pridanej hodnoty. Na rozdiel od medzinárodných letov podlieha vnútroštátna letecká doprava na Slovensku DPH.

Wizz Air odviedol na Slovensku DPH vo výške:

• v decembri 2025: 108 220,65 eur,
• v januári 2026: 142 952,35 eur,
• vo februári 2026: 139 390,39 eur,
• v marci 2026: 164 424,10 eur,
• v apríli 2026: 184 589,90 eur,
• v máji 2026: 195 996,38 eur.

Za týchto šesť mesiacov tak štát získal celkovo 935 573,77 eur.

V rovnakom období spoločnosť vykonala 40 spiatočných letov v decembri, 40 v januári a 36 vo februári. V marci to bolo 46, v apríli 55 a v máji už 60 letov. Vyšší počet spojov prirodzene znamená aj vyšší výber DPH. Pri navýšenej rotácií na 14 týždenných spiatočných letov od zimnej sezóny 2026/2027 je predpoklad, že mesačný výnos DPH sa bude pohybovať na úrovni cca 200 000 eur mesačne.

Hoci presné vyhodnotenie ekonomického prínosu si vyžaduje dlhšie časové obdobie, už po prvých mesiacoch prevádzky je zrejmé, že vynaložené verejné zdroje sa vrátia späť do štátneho rozpočtu prostredníctvom DPH. A to ešte bez započítania ďalších ekonomických efektov.

Prínos pre letiská a regióny

Vnútroštátna linka prináša benefity aj obom zapojeným letiskám. Vyšší počet cestujúcich generuje dodatočné príjmy z letiskových poplatkov, služieb a komerčných aktivít. Pozitívny efekt sa zároveň prenáša na široké spektrum profesií v cestovnom ruchu, doprave či službách. Kvalitné letecké spojenie navyše skracuje cestovný čas medzi západným a východným Slovenskom, čím podporuje obchodné vzťahy, mobilitu pracovnej sily aj rozvoj regiónov.

Necelý rok po spustení prevádzky možno konštatovať, že linka Bratislava – Košice zatiaľ napĺňa očakávania výrazne lepšie, než predpokladali jej kritici. Dopravca prevádzkuje viac letov, než vyžadovala zmluva, obsadenosť umožnila rozširovanie kapacity a štát zároveň získava príjmy z DPH. Hoci konečné hodnotenie bude možné až po dlhšej dobe prevádzky, doterajšie výsledky naznačujú, že ide o jeden z najúspešnejších projektov slovenskej leteckej dopravy za posledné obdobie. Navyše priniesol aj strategický efekt v podobe vybudovania základne Wizz Air v Bratislave, čo posilnilo postavenie hlavného slovenského letiska v stredoeurópskom priestore. Pre košické letisko priniesla vyššia angažovanosť spoločnosti Wizz Air aj novú linku do Ríma a vnútroštátna linka tvorí veľmi výrazný podiel celkového počtu cestujúcich.

airTiper.com