Vznikne na Slovensku ďalší letiskový terminál podľa šablóny: lacno, funkčne a bez vízie?

Keď sa na Slovensku povie „ideme kresliť nový terminál,“ veľká časť nielen leteckej komunity automaticky spozornie. Nie preto, že by sa chystalo niečo architektonicky odvážne alebo technologicky prelomové. Skôr preto, že slovenské letiskové terminály už desaťročia pôsobia, akoby vznikali podľa jednej šablóny. Funkčná hala s najnutnejším vybavením, zastrčené duty free, bageta do ruky, miesta na sedenie a následne pešo alebo autobusom k lietadlu. Bez emócie, bez ambície, bez identity. A často aj bez vízie, ako má terminál fungovať o desať rokov.

Na Slovensku dnes neexistuje terminál, ktorý by bol plnohodnotne napojený na železnicu či električku a tak to aj dlho zostane. Neexistuje ani airport express, ktorý by bez zastávok spojil letisko s hlavnou železničnou stanicou a to predovšetkým v Bratislave. Naviac slovenské terminály zároveň dlhodobo ignorovali služby, ktoré sú vo svete dávno štandardom. Vyhliadkové terasy, kvalitné reštaurácie s teplým jedlom, hotel priamo pri termináli, parkovací dom, silnejší retail či architektúru, ktorá je sama o sebe zážitkom. Samozrejme, nikto na slovenských letiskách neočakáva vodopád ako v Singapure, no nudou sa ešte nikto nezabavil.

A najväčší paradox? Slovensko chce neustále rozvíjať turizmus a dokonca si na to vytvorilo aj samostatné ministerstvo.

Bratislava má terminál z roku 2012, ktorý iba na pohľad funguje lepšie než v praxi

Letisko M. R. Štefánika dnes zažíva najsilnejšie rastové obdobie vo svojej histórii. Bázuje tu už sedem lietadiel nízkonákladových dopravcov, pribúdajú nové linky aj charterová doprava do exotických krajín je už súčasťou letiska a minister dopravy verejne naznačil, že letisko musí začať premýšľať nad ďalším terminálovým rozvojom.

To samo o sebe znie pozitívne. Otázkou však je, či sa Bratislava poučí z chýb minulosti.

Projekt nového terminálu sa pripravoval roky a jeho výstavba prebiehala v rokoch 2008 až 2012. Už vtedy však vznikol kompromis medzi ambíciou a rozpočtom. Terminál síce priniesol modernejší vzhľad a väčšiu kapacitu, nikdy sa však nestal ikonickou vstupnou bránou do hlavného mesta. Skôr je to iba pragmatická dopravná hala. Tak ako znelo zadanie.

Nový terminál nepôsobí úplne používateľsky ani napriek tomu, že Bratislava nie je prestupné letisko. Transferový koridor by tu cestujúci hľadali márne a viaceré prevádzkové riešenia dnes ukazujú, že projekt vznikal viac podľa tabuliek než podľa reálneho komfortu a potrieb cestujúceho. Skrátka, terminál vyzerá na oko pekne, ale funkčne zaostáva.

Bratislava je zároveň prvé slovenské letisko, ktoré reálne hovorí o nástupných mostoch, ktorých by sme sa mohli dočkať na prelome rokov v neschengenskej časti terminálu. Zároveň letisko avizuje aj príchod klasickej reštaurácie s teplým jedlom s prevádzkou čoskoro a o ktorej ako prvý informoval portál Hospodárske noviny v rozhovore s riaditeľom bratislavského letiska na HNonline. To, čo by malo byť na najväčšom slovenskom letisku dávno samozrejmosťou sa dnes prezentuje ako budúci míľnik.

Problémom Bratislavy však nie je ani tak samotná budova. Je ním absencia širšej vízie. Letisko stále nemá železničné spojenie, kvalitný hotel priamo pri termináli ani retailovú a gastro zónu, ktorá by vytvárala atmosféru moderného európskeho letiska. Terminál funguje, no neinšpiruje a zároveň nezarába na službách, z prevádzok toľko, koľko by pri niekoľkých miliónoch cestujúcich mohol.

Košický terminál, ktorý bol moderný v roku 2004

Košice International Airport malo kedysi ambíciu stať sa najmodernejším regionálnym letiskom v krajine. Nový terminál otvorený v roku 2004 dokonca získal titul Stavba roka 2005. Problém je, že projekt vznikal ešte na konci 90. rokov a v úplne inom období letectva.

Nikto vtedy nepredpokladal dnešnú koncentráciu lowcost dopravy, vysoké load faktory ani tlak na simultánne odbavenie viacerých letov. Výsledkom je dnes terminál v stave preťaženia, ktorý pri silnejších odletových vlnách pôsobí stiesnene – a na to v Košiciach stačia dve lietadlá. Nedostatok priestoru v gate zónach, úzke koridory či obmedzené komerčné priestory dnes vidí prakticky každý pravidelný cestujúci. O pre-boardingu vonku v stanoch priamo na ploche letiska ani nehovoriac. Skrátka, Košice nie sú prímorské letovisko ani Palm Springs International Airport, kde otvorené exteriérové priestory, markízy či čakanie pod holým nebom prirodzene zapadajú do charakteru miestneho letiska.

Napriek tomu vedenie letiska často reaguje na kritiku mlčaním alebo všeobecnými odpoveďami o tom, že ich mrzí negatívna skúsenosť cestujúcich. Lenže problém nezmizne tým, že sa o ňom nebude hovoriť.

Košice pritom môžu byť prvým slovenským letiskom, ktoré posunú štandard výrazne vyššie. Majoritným vlastníkom je totiž Vienna International Airport, teda prevádzkovateľ jedného z najlepšie fungujúcich letísk v regióne. Ak však bude Viedeň vnímať Košice iba ako lacnú regionálnu dcéru bez väčšej investičnej ambície a košický manažment letiska nebude dostatočne odvážny, terminál zostane vo fyzických limitoch, na ktoré už dnes naráža a z ktorého budú odlietať nespokojní cestujúci.

Košice tak nepotrebujú iba väčší terminál. Potrebujú úplne novú filozofiu terminálu, ktorá bude zodpovedať druhému najväčšiemu mestu Slovenska a ponúkať aj niečo navyše.

Poprad, premárnená šanca pod Tatrami

Poprad-Tatry Airport je možno najväčším architektonickým sklamaním slovenského letectva. Odletový terminál otvorený v roku 2014 mal obrovskú príležitosť stať sa modernou a architektonicky výnimočnou vstupnou bránou do Tatier. Už samotná poloha letiska pod panorámou Vysokých Tatier ponúkala možnosť vytvoriť terminál s atmosférou horského rezortu, nie iba funkčnú odbavovaciu halu.

Namiesto toho vznikla budova, ktorá mnohým pripomína supermarket pri diaľnici, krorá je utilitárna, generická a bez výraznejšieho charakteru. A to je obrovská škoda.

Tatry sú jeden z najsilnejších slovenských turistických brandov a letiskový terminál mohol oveľa viac pracovať s prírodnými materiálmi, drevom, kameňom, svetlom či samotným výhľadom na tatranské štíty. V zahraničí podobné regionálne letiská často vedome vytvárajú silný odkaz na región. Napríklad Bordeaux Airport pracuje vo svojom exteriéri s motívom viníc a oddychových zón ako symbolom vinárskej tradície regiónu. Poprad mohol podobne vytvoriť autentický „tatranský terminál“ s drevenými prvkami, horskou architektúrou, oddychovou terasou alebo kvalitnou slovenskou reštauráciou (kolibou) s výhľadom na letiskový apron a Tatry, ktorá by bola zážitkom sama o sebe.

Pri pohľade na interiér odletovej haly je však cítiť, že dominantnou prioritou bola hlavne funkcia a cena. Priestory pôsobia sterilne, chladne a bez výraznejšieho nápadu a skôr ako veľká holá čakáreň než moderný terminál v najvýznamnejšom turistickom regióne Slovenska. Ani samotné užívateľské usporiadanie nepôsobí ideálne a terminálu chýba snáď všetko, čo by malé regionálne letisko v podhorí mohlo ponúknuť a vytvorilo príjemný začiatok cesty.

Jedna veta za všetky, práve atmosféra na slovenských letiskách často chýba najviac.

Vedeli ste?

Poprad má pritom ešte jeden smutný unikát. Letisko pri najvýznamnejšom turistickom regióne Slovenska nemá prakticky žiadnu plnohodnotnú verejnú dopravu priamo k terminálu. V čase, keď Európa rieši ekologickú mobilitu, vlakové stanice pod terminálmi a integrované dopravné uzly, cestujúci sa v Poprade spoliehajú prakticky iba na auto alebo taxík. Na medzinárodné letisko v turistickom regióne je to realita, ktorá pôsobí skôr ako návrat o dve dekády späť.

Slovenské terminály, infraštruktúra bez identity

Najväčší problém slovenských terminálov nie je, že nie sú „svetové,“ ale že sa na nich šetrilo.

Keď človek pristane v Gdansku, Salzburgu či Osle, okamžite cíti miesto, vníma architektúru, materiály, atmosféru, detail a služby. Slovenské terminály sú často len tranzitné haly bez charakteru. Sú to miesta, kde chcete byť čo najkratšie, no zároveň v nich musíte dve hodiny čakať na odlet.

Slovensko nikdy nebude konkurovať Viedni, Prahe či Budapešti počtom liniek alebo aeroliniek, to vieme. Môže však konkurovať zážitkom, efektivitou a identitou. A práve terminál je prvá vec, ktorú každý cestujúci nielen vidí, ale zažije po prílete alebo pri odlete.

Dnes však slovenské letiská stále pôsobia, akoby ich niekto navrhoval s jediným cieľom:
„Nech to stojí, čo najmenej a nech je to stavba a nie dielo!

A presne preto na Slovensku mnohí tŕpnu vždy, keď sa povie: „Ideme kresliť nový letiskový terminál.“ Pretože ak krajina nevie už desaťročia kvalitne nakresliť ani nový železničný terminál hlavnej stanice v Bratislave, pri letiskách sa obavy objavujú automaticky.

…a prvý, kto by mal predstaviť nový letiskový odletový terminál sú Košice!

Foto: airTiper