Košice smerujú k miliónu cestujúcich. Terminál v dnešnom stave na to pripravený nie je a riešenie stále neprichádza

Letisko Košice rastie rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Po rekordných rokoch 2023, 2024 a 2025 sa v roku 2026 čoraz hlasnejšie hovorí o hranici jedného milióna cestujúcich. Problémom však nie je samotný rast, ale že terminál bol navrhnutý pre úplne inú dobu, úplne iné lietadlá a výrazne menší počet cestujúcich.

Starý terminál

Keď bol v roku 2004 otvorený nový terminál Letiska Košice, išlo o modernú stavbu, ktorá posunula úroveň cestovania na východnom Slovensku kvalitatívne vyššie. Terminál vznikal v období, keď malo slovenské letectvo úplne inú podobu, než je dnes. Vtedajšie Košice obsluhovali podstatne menej cestujúcich, prevládali menšie regionálne lietadlá a predstava, že letisko bude pravidelne smerovať k hranici jedného milióna pasažierov ročne, bola skôr víziou než realistickým plánom.

Dnes sa však táto vízia stáva realitou. Letisko v roku 2024 prvýkrát prekonalo hranicu 700-tisíc cestujúcich, o rok neskôr sa dostalo na takmer 830-tisíc pasažierov a rok 2026 má všetky predpoklady pokračovať v rekordnom raste. Silné charterové sezóny, stabilný rozvoj pravidelných liniek a úspech vnútroštátneho spojenia Bratislava – Košice dnes vytvárajú kombináciu, ktorá posúva letisko na úroveň s akou sa pri návrhu súčasného terminálu vôbec nepočítalo.

Práve tu sa začína príbeh, o ktorom sa v posledných rokoch hovorilo podstatne menej než o nových linkách či rekordných štatistikách.

Milión cestujúcich nie je len číslo

Kapacita terminálu sa dlhodobo uvádza približne na úrovni 700-tisíc cestujúcich ročne. Ak sa však dnes diskutuje o hranici jedného milióna pasažierov, nejde o kozmetický rozdiel. Ide o približne 40-percentné navýšenie prevádzky oproti parametrom, pre ktoré bol terminál pôvodne navrhnutý.

Vyšší počet cestujúcich znamená väčší tlak na bezpečnostné kontroly, odletové brány, priestory na výdaj batožiny, toalety, gastronomické prevádzky aj zázemie pre zamestnancov.

Situáciu navyše zásadne mení aj vývoj flotíl leteckých spoločností. Terminál vznikal v čase, keď regionálne letiská obsluhovali najmä menšie lietadlá. Dnes jadro pravidelnej prevádzky tvoria Boeingy 737 spoločnosti Ryanair s kapacitou 189 cestujúcich a Airbusy A321neo spoločnosti Wizz Air s kapacitou až 239 cestujúcich.

Ak sa v krátkom časovom intervale stretnú dva odlety týchto väščích lietadiel, terminál musí naraz absorbovať takmer 400 – 500 cestujúcich. Ak sa pridá charterový let napríklad spoločnosti Smart Wings s typom Boeing 737 plus ďalšie pravidelné spojenie, veľmi rýchlo sa dostávame do situácie, keď sa v odletovej časti pohybuje viac než 600 ľudí v priebehu krátkeho času.

To je zásadne odlišná prevádzka, než s akou sa pri návrhu terminálu počítalo pred viac ako dvadsiatimi rokmi.

Stany nie sú atrakcia, ale dôsledok

Najviditeľnejším symbolom súčasného stavu sa stali preboardingové stany.

Ich existencia však nie je výsledkom snahy vytvoriť dovolenkovú atmosféru, akú poznáme z niektorých letísk na juhu Európy. Nie sú atrakciou ani prvkom, ktorým by sa letisko chcelo prezentovať. Sú dôsledkom nedostatku priestoru vo vnútri terminálu.

Ak musí letisko časť cestujúcich v pre-boardingu presúvať mimo budovu, nejde o prejav komfortu, ale o dôkaz, že existujúca infraštruktúra naráža na svoje limity.

Rovnako symbolicky pôsobia aj opatrenia, ktoré letisko prezentovalo ako spôsob zvýšenia kapacity. Presun duty free predajne, premiestnenie kancelárskych priestorov alebo získanie niekoľkých desiatok až približne stovky štvorcových metrov navyše sú z prevádzkového pohľadu pochopiteľné kroky.

Rozdiel medzi terminálom navrhnutým pre 700-tisíc cestujúcich a terminálom obsluhujúcim milión pasažierov však nemožno vyriešiť presunutím obchodu alebo zrušením kancelárie. To nie je rozvoj, to je iba získavanie času.

Architekta hľadajú až teraz

O to zaujímavejšie pôsobí fakt, že sa o potrebe rozšírenia terminálu tak trochu začína verejne hovoriť až teraz.

Rast pritom neprišiel nečakane. Počet cestujúcich rastie kontinuálne niekoľko rokov po sebe a každý ďalší rekord bol zároveň upozornením, že infraštruktúra sa približuje k svojim limitom. Napriek tomu verejnosť doteraz nepozná jasnú víziu, ako má Letisko Košice vyzerať pri milióne alebo 1,2 milióna cestujúcich ročne.

Namiesto toho sa dozvedáme, že letisko začína hľadať architekta. Nehovoríme pritom o výstavbe nového terminálu. Hovoríme o rozšírení existujúcej budovy.

To automaticky vyvoláva otázku, aká je vlastne ambícia celého projektu. Vznikne riešenie pripravené na ďalších dvadsať rokov rastu alebo iba nevyhnutné rozšírenie, ktoré problém na určitý čas odsunie?

Pri pohľade na doterajšiu komunikáciu letiska sa navyše nedá prehliadnuť, že téma kapacity terminálu sa na verejnosti objavovala len sporadicky a zväčša vo forme stručných vyjadrení. Oveľa častejšie sa komunikovali rekordné výsledky, nové linky a rast počtu cestujúcich. Samotný problém terminálu sa akoby odsúval na neskôr.

Ziskové letisko bez viditeľnej vízie

Táto otázka je o to legitímnejšia, že Letisko Košice nepatrí medzi stratové regionálne letiská. Naopak. Dlhodobo hospodári so ziskom, má stabilnú finančnú kondíciu a v posledných rokoch generovalo miliónové zisky. Nejde teda o situáciu, keď by rozvoj brzdil nedostatok financií.

Ešte zaujímavejší je pohľad na vlastnícku štruktúru. Väčšinovým vlastníkom letiska je už dve desaťročia skupina okolo Vienna International Airport.

Práve Viedeň patrí medzi najúspešnejšie letiská v Európe a patrí k lídrom v oblasti rozvoja aj neleteckých príjmov. Moderné letiská dnes nezarábajú iba na lietadlách, ale aj na obchodoch, gastronómii, službách a kvalite priestoru, v ktorom sa cestujúci pohybujú.

V Košiciach tento prístup zatiaľ nie je výrazne viditeľný. Vedenie letiska pravidelne ďakuje cestujúcim za dôveru, prezentuje rekordné výsledky a oprávnene poukazuje na rast, ktorý je po pandémii jedným z najvýraznejších v histórii letiska. Pri tejto komunikácii však dlhodobo chýba druhá strana príbehu.

Ak letisko vie, že jeho terminál bol projektovaný približne pre 700-tisíc cestujúcich a zároveň smeruje k hranici jedného milióna pasažierov ročne, verejnosť prirodzene očakáva aj jasnú odpoveď na otázku, čo bude nasledovať. Aký je plán? Aké konkrétne kroky chce letisko podniknúť? Ako bude vyzerať rozšírenie terminálu? Aké služby sa zlepšia? A najmä, ako majú cestujúci zvládnuť obdobie najbližších rokov, počas ktorých bude počet cestujúcich rásť rýchlejšie než samotná infraštruktúra?

Práve toto dnes v komunikácii chýba. Neexistuje verejne predstavený rozvojový plán terminálu, harmonogram investícií ani jasný záväzok voči cestujúcim, aký komfort môžu v budúcnosti očakávať. Verejnosť sa dozvedá o presunutí obchodu, kancelárií či výbere architekta, no stále nevie, aký má byť výsledok celého procesu. Zároveň nikto nevie, kam smeruje košické letisko a aké má ambície do roku 2030.

Cestujúci pritom dokážu akceptovať aj dočasné obmedzenia, ak vidia jasný cieľ a konkrétny plán. Oveľa horšie sa znáša stav, keď sa problémy opakujú sezónu za sezónou a nikto presne nevie, kedy sa situácia zlepší a vedenie košického letiska je ticho.

Ak sa dnes hovorí, že viditeľné výsledky rozšírenia môžu cestujúci pocítiť približne o tri až štyri roky, nejde o krátke prechodné obdobie. Štyri roky sú v letectve dlhá doba a pre všetkých to znamená ďalšie sezóny preplnených priestorov, čakania v radoch a fungovania na hranici kapacity.

Debata už dávno nie je o tom, či letisko zvládne odbaviť milión cestujúcich. Debata je o tom, v akých podmienkach ich odbaví.

Štát a Košice Turizmus pomohli rastu viac než väčšinový vlastník

Paradoxne, k rastu letiska v posledných rokoch výrazne prispievali skôr externé impulzy. Nové linky podporovala organizácia Košice Turizmus prostredníctvom finančných stimulov. Ďalší impulz prišiel zo strany štátu v podobe vnútroštátnej linky Bratislava – Košice.

Tá sa ukázala ako jeden z najúspešnejších projektov posledných rokov a dnes ju Wizz Air prevádzkuje až 13-krát týždenne, pričom budúci rok to bude až 14-krát týždenne. Spojenie zvýšilo mobilitu medzi západom a východom Slovenska a zároveň prinieslo ďalších cestujúcich aj samotnému letisku.

Práve táto linka pomohla naštartovať rast, ktorý dnes Košice posúva smerom k miliónu cestujúcich ročne. Úspech trhu však zároveň odhalil jeho najväčšiu slabinu a to infraštruktúru, ktorá na takýto objem prevádzky nebola pripravená.

Cestujúci aj zamestnanci budú potrebovať trpezlivosť

Nejde totiž iba o komfort cestujúcich. Rovnaký tlak pociťujú aj zamestnanci. Každá ďalšia sezóna znamená viac práce pre pracovníkov bezpečnostných kontrol, handlingových spoločností, odletových brán či prevádzkového personálu. Ak infraštruktúra rastie pomalšie než počet cestujúcich, tlak sa prirodzene prenáša na ľudí, ktorí zabezpečujú každodenné fungovanie letiska.

Diskusia o komforte sa pritom často zjednodušuje na drobné kozmetické úpravy. Pri letisku smerujúcom k miliónu cestujúcich však nemožno za komfortné riešenie považovať niekoľko nových stoličiek, presunutý obchod alebo pár metrov štvorcových koberca, ktorý supluje detský kútik. Skutočnou témou je, či infraštruktúra dokáže ponúknuť služby a priestor zodpovedajúce letisku, ktoré sa stáva jednou z najvýznamnejších dopravných brán východného Slovenska.

Košice pravdepodobne zvládnu aj milión cestujúcich, a tak otázkou však nie je, či ho zvládnu. Otázkou je, v akých podmienkach ho zvládnu cestujúci aj zamestnanci. Preplnené odletové priestory, nedostatok miest na sedenie, dlhé rady či čakanie na voľnú toaletu počas špičky nie sú problémom štatistiky. Sú problémom kvality cestovania.

A ešte dôležitejšou otázkou zostáva, prečo sa o budúcnosti terminálu začína hovoriť až vo chvíli, keď je problém viditeľný pre každého, kto počas špičky alebo v čase keď sa na letisku stretnú dve lietadlá prejde jeho dverami. Pretože ak sa dnes iba vyberá architekt, znamená to jediné. Cestujúci budú musieť mať ešte niekoľko rokov veľkú dávku trpezlivosti. A to pri letisku, ktoré je dlhodobo ziskové, rastie rekordným tempom a má za sebou jedno z najskúsenejších letísk v Európe, vyvoláva viac otázok než odpovedí.

airTiper.com